Stržeň je biologický stred (nie vždy aj geometrický), pozostatok primárneho predlžovacieho rastu stromu. Priemer 2 – 5 mm na priečnom reze. Považujeme ho za chybu dreva. Tvary: kruhový (brest), trojhranný (buk), hviezdicový (dub), laločnatý (borovica), päťhranný (topoľ).
V priečnom reze stromu vytvárajú vejárovito uložené čiary od stredu kolmo k obvodu kmeňa. Ich úlohou je rozvádzať asimiláty, vodu, zásobné látky a minerálne látky v priečnom smere kmeňa stromu. Plnia funkciu vodivú a zásobnú. Sú farebne odlišné od okolitého dreva a vytvárajú na radiálnom reze lesklejšie plôšky.
Stržňové škvrny sú dôsledkom poškodenia kambia (vrstva medzi lykom a drevom) larvami múch rodu Agromyza, ktoré tam kladú vajíčka. Potom, ako sa larva vyliahne a prehryzie von, sa táto rana zacelí a je v dreve rozoznateľná podľa tmavého sfarbenia.
Menia sa podmienky ako vlhkosť pôdy a vzduchu, teplota, dĺžka a intenzita slnečného svitu. V závislosti na meniacich sa podmienkach sa mení aj kvantita a kvalita novovytvorených buniek.
Drevo je najstarší konštrukčný materiál človeka. Jeho vlastnosti závisia od druhových vlastností dreviny, stanovištných podmienok (výška, pôda, svetelné podmienky, veterné podmienky…), veku stromu/kra a miesta v kmeni.